MiG-21F 0404, MiG-21F 0405

1. lšp  Přerov

Huslenky okr. Vsetín     8.6.1979

Jeden ze strojů -  aktérů srážky, stroj "0404"  se "proslavil" již v r. 1967. Pro navigačním omylu a následné závadě na radiokompasu s ním pplk. Václav Jaroš, pilot 11. slp přistál v kapitalistické cizině, na rakouském letišti Wienn - Aspern. / J. Režňák , Ocelový hřebec MIG-19/

 "0405" na stojánce (v Žatci?)

Během nácviku skupinové slétanosti ve dvojici došlo dne 8.6.1979 ke srážce strojů MIG-21F trupového označení 0404 a 0405. Letouny se srazily jihovýchodně od Vsetína, oba piloti se katapultovali. Letouny dopadly do neobydleného prostoru Javorníky v kopcích, daleko od osídlení.

Zdeno Bielik, pilot MiG-21F "0405"

 Místo dopadu "0405" v kopcích Javorníků.

Událost popisuje pilot Zdeno Bielik,  tehdy letící v "0405" jako vedený pilot. Za poskytnutí článku a společnou výpravu do míst havárie děkuji Honzovi Evjakovi.

Nasledujúca nehoda sa stala v 1.lšp Přerov, kde som v tom čase absolvoval letecký výcvik na nadzvukových lietadlách MiG-21F ako poslucháč VVLŠ SNP Košice. Bolo to vo fáze výcviku v skupinovej zlietanosti, kedy som dňa 8.júna1979 absolvoval svoj posledný vývozný let na MiG-21UM a v súlade s výcvikovou osnovou bolo nutné v ten istý deň vykonať let aj na sóle, teda MiG-21F. Vzhľadom na to, že príprava dvojice mašín pre našu skupinu sa oneskorila o niekoľko minút a do západu slnka zostávalo už len asi pol hodiny, vedúci dvojice npor. Jiří Pohnán so mnou tesne pred letom rozobral plánované manévre s dôrazom na potrebu rýchleho vyčerpania paliva na pristátie pred súmrakom (v tej fáze výcviku som na Migu ešte nelietal v noci). Podstatou uvedeného čerpania bolo používanie forsáže, čo ale nebolo obsahom daného cvičenia. Napriek tomu sme sa dohodli, že on ma pred zapnutím forsáže upozorní a vysunie brzdiace štíty, aby sa mašina príliš nerozbiehala. Podľa dohovoru mal on používať strednú forsáž a mne na udržiavanie skupiny mal stačiť zvyšok rozsahu forsáže. Po vzlete (asi 20 minút pred západom slnka) som sa priradil do skupiny a pokračovali sme vo dvojici do zóny 2 – Vsetín pričom sme precvičovali manévre ako stúpavé a klesavé zatáčky. Keď sa vedúci presvedčil, že sa držím, prešli sme na forsáž. Ja som ju pravdepodobne zapol s malým oneskorením, čím som sa okamžite ocitol na väčšej vzdialenosti, čo som opravil presunutím páky ovládania motora na veľkú forsáž. Keď som sa dostával na správnu pozíciu avšak s malým prebytkom rýchlosti, nastal opačný problém - zbrzdiť lietadlo a zosúhlasiť moju rýchlosť s vedúcim lietadlom. Stiahnuť na malú F bolo slabou útechou a štíty sme mali vysunuté obaja. V momente keď som bol na správnom mieste v skupine avšak so spomínanou vyššou rýchlosťou, vedúci začal točiť zatáčku na moju stranu. Týmto vlastne pre mňa nastal ešte horšia situácia, pretože na vnútornej strane zatáčky som potreboval ešte nižšiu rýchlosť. V tejto situácii mi zostávali dve možnosti: buď predlietnuť vedúceho, alebo prejsť pod vedúcim na vonkajšiu stranu zákruty kde by sa rýchlosti vyrovnali. Zvolil som druhú možnosť. Pri presune pod trupom vedúceho lietadla však nebolo jednoduché odhadnúť jeho náklon a mne sa v tom momente (hlava v záklone, pretože vedúca F-ka sa mi strácala vzadu nadomnou) zdalo, že vedúci uťahuje zatáčku, tak som pritiahol tiež. V tom momente som ucítil náraz a už som bol v „kotrmelcoch“- lietadlo sa začalo nekontrolovateľne otáčať, čo som v prvom momente vyhodnotil ako vývrtku tak som ju začal vyberať. Vzápätí som ale pochopil, že musím „vystúpiť“ takže prišli na rad madlá katapultážneho kresla. V momente som bol vonku z kabíny a naďalej som zvieral madlá (človek sa radšej niečoho drží keď letí vzduchom v kotrmelcoch). Po tom čo som pustil madlá, som sa oddelil od sedačky a než som stihol nahmatať uvoľňovač padáku už sa mi nad hlavou trepotal vrchlík a začal som sa obzerať po padáku vedúceho, ktorý som o chvíľu objavil na oblohe o čosi vyššie. Keď som rozpoznal, že pod ním visí aj chlap, zamával som mu a preniesol som pohľad na terén pod sebou, kde boli len lesy a kopce. Padák bol neriaditeľný, takže som dopadol, kde ma to zavialo. Našťastie to bolo do mäkkého lesného terénu takže fajn. Začal som uvažovať čo ďalej. Vzal som padák a začal som sa s ním šplhať na kopec, aby ma našli, potom som to vzdal, zhodil som zo seba popruhy a vydal som sa hľadať civilizáciu. Tá na seba nedala dlho čakať. Po lesnej ceste po ktorej som prešiel asi necelý kilometer už z najbližšej dediny prichádzali ľudia, ktorí haváriu spozorovali. Ako prvých som stretol dvoch mužov na motorke (úsmevné bolo, že sa ma pýtali či som tam nevidel chlapa na padáku). Po vyjasnení si situácie ma jeden z nich odviezol k telefónu (v tej dobe ich v dedine bolo poskromne), odkiaľ som zavolal na vežu do Přerova kde som oznámil, že som v obci Valašská Senica a budem čakať v „prvom dome pri hospode“. Skomolená informácia pre políciu, ktorá ma neskôr prišla vyzdvihnúť znela asi v duchu: „bude čakať v hospode“. Neskôr som sa od kolegov na letisku dozvedel, že ma našli opitého v hospode. Po príchode na letisko v Přerove nasledovala výpoveď pred vyšetrovacou komisiou a odlet na pozorovanie do ÚLZ Praha, kde som sa stretol so svojim kamarátom a kolegom Honzom Dúbravčíkom, ktorý sa tam promenádoval v slušivom korzete, ktorý „vyfasoval“ po pristátí bez hlavného podvozku asi dva týždne pred mojou haváriou. Za zmienku stojí niekoľko vecí: ja som použil spôsob katapultáže s prekrytom, Pohnán ho najskôr odhodil, krídlo z Pohnánovej mašiny spadlo na detskú trojkolku na dvor rodinného domu, Pohnán utrpel menšie popáleniny tváre po tom, čo mu po zrážke do kabíny vnikol plameň cez klimatizáciu. Pri zrážke sa od lietadiel oddelili krídla (od môjho pravé, od Pohnánovho ľavé), pri príchode k lietadlu L-410 trupové číslo 0404, ktoré nás malo odviezť z Přerova do ÚLZ v Prahe sa u Pohnána prejavil zmysel pre humor, keď sa zastavil a povedal, že do tohto lietadla nenastúpi. Na otázku prečo, odpovedal, že z lietadla takého trupového čísla už dnes vystúpil. Naše mašiny mali totiž trupové čísla 0404 a 0405. Po ukončení vyšetrovania si nás predvolal náčelník VVLŠ Košice gen. Ing. Leonard Sabol aby nás podľa zásluh „odmenil“. Mňa sa len spýtal, či chcem pokračovať v leteckom výcviku, na čo som mu odpovedal kladne. Čo vyfasovali npor.Pohnán, mjr.Mach (veliteľ letky) a pplk. Wunsche (veliteľ 1.lšp) to neviem.

plk. v.v. Zdenko Bielik

Čelní štítek ze stroje "0405"

Fragment "0405"

Pavel Krejčí 8.2022